Pri pojme škrečkovanie ide o výrazné hromadenie čohokoľvek, a to prevažne z dvoch dôvodov. Prvý: lebo sa to ešte môže zísť, tak sa toho nezbavíme, hoci to nepoužívame. Druhý: kúpime si to iba preto, lebo niekedy raz to potrebovať môžeme a teraz je to za skvelú cenu. Oba prípady vedú k jednému a rovnakému problému – preplnený domov, v ktorom sa len málokedy cítia všetci členovia domácnosti príjemne.
Položím vám jednoduchú otázku. Ak by ste sa teraz mali sťahovať, ako dlho by vám trvalo vypratanie povaly či pivnice? Ak máme dostatok miesta, častokrát ho zaplníme hlúposťami namiesto toho, aby sme si vedeli vychutnať pocit vzdušnosti a voľnosti. Netvrdím, že ozvena v interiéri je riešením. Ale správnym výberom viete získať dokonalý priestor, ktorý zahreje a zároveň dýcha voľnosťou. Samozrejme, väčšina z nás netúži po prázdnej obývačke iba s pohovkou a stolíkom. Preto máme takmer všetci sklon k zútulňovaniu pridávaním ďaľšieho nábytku a rôznych doplnkov. Tu však treba zdvihnúť varovný prst. Menej je viac. Preplácať to vieme vždy, ale zariadiť to tak, aby sa doma cítila príjemne celá rodina, je naozaj výzva a náročná úloha.
A ako je to so škrečkovaním pre deti? Najčastejšie snáď škrečkujeme oblečenie. Pre ďalšie dieťa, pre švagrinnú, pre niekoho, kto to kúpi. Do určitej miery tomu rozumiem. Ale stáva sa, že niekto sa tých krásnych vecičiek nedokáže vzdať a uskladňuje ich po celé roky. Hromadenie hračiek je veľmi obdobný problém. Častokrát predražené hračky pre novorodencov a batoľatá sa ani nestačia využiť a už sú nepotrebné. Z hygienických dôvodov sa tieto hračky nijak neposúvajú. Maximálne sú podarované. Preto hračky pre najmenších vytvárajú veľa odpadu. Ak má význam niečo pre deti škrečkovať, tak sú to snáď všetky tie drobnosti, ktoré viete kreatívne modifikovať a vyplniť nimi upršaný víkend. Plastové kelímky od jogurtov, flakóny, dekorácie z kytíc, šišky, vrchnáčiky z pet fliaš… Tých všakovakých drobností snáď nikdy nie je dosť a ich pestrosť a rôznorodosť je vítaná.
Občas nastáva extrém škrečkovania, kedy v úložných priestoroch detskej izby nachádzame predmety a veci, ktoré tam naozaj nepatria. Napríklad veľké balenia nápojov v plastových fľašiach či kilá metrážovej látky aj so šijacím strojom… Osobne pre mňa je škrečkovanie hračiek tým najstrašidelnejším hromadením. Ak je detská izba preplnená hračkami, a častokrát ide aj o hračky neprimerané veku dieťaťa, dieťa je presýtene podnetmi a v takomto priestore sa nedokáže hrať. Je to šokujúce, ale je to tak! Čím viac hračiek dieťa má, tým menej sa vie s nimi zahrať. Stimulov z prostredia je tak veľa, že pozornosť dieťaťa je neustále narúšaná.
Nie som hlásateľ montessori filozofie v oblasti edukácie a rozvoja dieťaťa, ale mala som možnosť spoznať jej praktické fungovanie. Každá hračka má svoje miesto – to je absolútny základ. Ak prídete s dieťaťom do montessori triedy, okamžite sa chce so všetkým hrať, spoznať to, vyskúšať. Platí tu však jednoduché, avšak a žiaľ pre mnohé deti náročné pravidlo – keď sa s hračkou dohráš, vrátiš ju na svoje miesto tak, ako tam bola. Takáto hračka opäť čaká na svoj čas hrania. Považujem tento spôsob za možné riešenie. Majte toľko hračiek, koľko máte na ne miesta. Áno, čo-to znesú aj úložné toys boxy, ale nesmú byť prioritou. Dieťaťu postačí 8 – 10 viditeľných hračiek, ktoré ho naučíte vážiť si a naučíte ho hrať sa s nimi. Mnohí rodičia automaticky očakávajú, že dieťa sa vie s každou hračkou hrať. Nie je to pravda. Ak mu aj dáte do ruky obyčajné lego duplo, v ktorom má spojiť štyri časti, aby vytvorilo strom, ukážte mu to. Dieťa sa učí objavovaním a pozorovaním. Pri pozorovaní dávate učeniu pridanú hodnotu, ktorou je váš čas s dieťaťom. O téme učenie detí od narodenia do troch rokov v ďaľšom článku.
A čo škrečkovanie u detí? Majú vaše ratolesti sklony hromadiť viac, ako potrebujú?